Veľká noc na Slovensku - tradičné veľkonočné zvyky

Po celé generácie si naši predkovia zachovávali jedinečné zvyky a tradície, ktoré mali v ich životoch zásadný hodnotový význam. Niektoré pretrvali, iné vymizli. No aj keď sa veľa z týchto tradícií vytratilo, predsa len sú súčasťou slovenského folklóru a mali by sme o nich niečo vedieť. V dnešnom článku sa pozrieme bližšie na veľkonočné zvyky. Ako prebiehala tradičná Veľká noc na Slovensku, a to najmä na vidieku? V čom bola oslava Veľkej noci v minulosti iná v porovnaní s tým, ako sa oslavuje Veľká noc na Slovensku v súčasnosti? Sú podľa vás niektoré z tradičných veľkonočných zvykov hodné zachovania?

Veľká noc na Slovensku

Veľká noc je nielen najväčším kresťanským sviatkom, ale treba dodať, že veľkonočné oslavy sú spojené aj s pohanskými rituálmi vítania jari. Ďalej sa v texte sa sústredíme na tradície a zvyky takzvaného Veľkého týždňa, ktorý je vyvrcholením Veľkej noci na Slovensku. Zároveň by sme ale chceli pripomenúť, že príprava na Veľkú noc a tiež jej dozvuky ďaleko presahujú obdobie tohto slávnostného týždňa. Tradíciám a zvykom v predveľkonočnom období (a to počínajúc Popolcovou stredou) a tiež po Veľkom týždni (až po Svätodušné sviatky) sa ale budeme bližšie venovať na inom mieste.

Veľkonočné zvyky počas Veľkého týždňa

Veľká noc sa završuje Veľkým týždňom, ktorý zahŕňa významné slávnostné dni, ako je Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota so slávnosťou Vzkriesenia Ježiša Krista (veľkonočná vigília) a Veľkonočná nedeľa. Veľkonočný, resp. Veľký týždeň, sa niesol v duchu čítania pašií, teda textov evanjelií o Kristovom umučení. No prítomné boli aj mnohé pohanské magicko-ochranné a očistné praktiky.

Zelený štvrtok

Na Zelený štvrtok sa odbavovali omše svätenia olejov. V kostoloch sa na znak smútku viazali zvony (tzv. „odleteli“ do Ríma) a stíchli organy. Namiesto zvonov sa až po Bielu sobotu používali rapkáče. Veľkonočný zvyk rapkania na rapkáčoch sa viaže na akési prenesené vyháňanie Judáša, ktorý zradil Ježiša. Aj používanie rapkáčov počas koledovania od domu k domu malo svoju funkciu. A to konkrétne vyháňanie zla z obydlí.

Od Zeleného štvrtka cez Veľký piatok a končiac Bielou sobotou sa skoro ráno v tradičnom vidieckom prostredí ľudia umývali studenou tečúcou vodou, aby boli zdraví. V tento čas sa prvý raz po zime vyháňal dobytok na pašu. V deň Zeleného štvrtka sa mal podľa tradície siať mak. A jedlo počas tohto dňa bolo skromné, pôstne. Prvé husle hrali pokrmy zo zelených listov špenátu, žihľavy či šťaveľa. Niekde sa jedávali aj strukovinové pokrmy či rezance so syrom.

Veľký piatok

Tradičná Veľká noc na Slovensku pokračuje slávením Veľkého piatku. Deň umučenia a smrti Ježiša Krista je dňom pokánia záväzného pre celú cirkev. Pre Veľký piatok sú typické pobožnosti s pašiami o zrade, zatknutí, výsluchu a strastiplnej ceste Ježiša na Golgotu, kde bol ukrižovaný. Ďalej sú pre tento veľký kresťanský sviatok charakteristické pokánie a pôst. Vyjadruje sa tiež spomienka na trápenie Panny Márie.

Na Veľký piatok sa zvykli jesť pôstne mliečne polievky, rezance s makom, kaše či ryby. No nebolo ničím nezvyčajným, keď si mnohí veriaci v tento deň jedlo úplne odopreli a boli len na vode. Počas Veľkého piatku gazdovia obchádzali hospodárstvo a kropili ho vodou. Mladí zas oberali púčiky z topoľov a varili z nich voňavky na Veľkonočný pondelok. Dievčatá začali s maľovaním kraslíc, aby mali čo podarovať mládencom vo Veľkonočný pondelok.

Biela sobota

Počas Bielej soboty cirkev v modlitbách a pôste očakáva Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľkonočná vigília, ktorá sa nesie v slávnostnom a radostnom duchu o zmŕtvychvstaní Ježiša, sa v kostoloch koná až v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu.

Keď sa počas obeda na dedinách „rozviazali“ zvony na kostolných vežiach, ľudia sa išli narýchlo umyť do potoka s vierou, že im to prinesie zdravie. V domácnostiach sa začali vo veľkom prípravy na Veľkonočnú nedeľu. Chystali sa jedlá nesúce veľkonočnú symboliku. Uvarili šunku (symbol tela Ježiša), varili sa vajíčka (symbol plodnosti a nového života), klobásy (predstavovali korbáč, ktorým Ježiša bičovali). Robil sa aj tradičný biely koláč s vrkočom z cesta a malými guličkami po obvode. Bol symbolom tŕňovej koruny. K ďalším tradičným veľkonočným pokrmom patrila aj huspenina, chren, tvaroh, slanina, plnená jahňacina či teľacina. Po vyváraní, pečení a vyupratovaní domácností sa už chystalo do sviatočných odevov na veľkonočnú vigíliu.

Veľkonočná nedeľa

Deň vzkriesenia pána, Veľkonočná nedeľa, je najvýznamnejším dňom veľkonočných sviatkov. Rodiny chodili v slávnostnom a s košíkmi plnými veľkonočných pokrmov na veľkú svätú omšu. Po omši kňaz požehnal košíky s jedlom a následne sa ľudia rýchlo pobrali domov. Verilo sa, že kto bude skoro z tejto slávnostnej omše doma, bude mať rýchlo hotovo aj v práci na poli a bude sa mu dobre vodiť.

Jedlo z košíkov povyberali doma na stôl a rodina zasadla k slávnostnej hostine. Úplne prvé sa zvykli jesť varené vajíčka, potom šunka s chrenom, slepačia polievka a ďalšie výdatné mäsité jedlá. Z posvätených jedál sa nesmelo nič vyhodiť. Používali sa teda pri iných rituáloch. Po obede sa už zvykli mládenci hotovať na šibačku a oblievačku. Chystali si korbáče, ale aj taktiku.

Veľkonočný pondelok

Pokiaľ sa dnes opýtate, ako sa oslavuje Veľká noc na Slovensku, tak Veľkonočný pondelok plný vody a šibania príde na um asi každému. Je to jeden z veľkonočných zvykov, ktorý sa ešte zubami-nechtami drží, pričom je v súčasnosti vnímaný (a to najmä ľuďmi zo zahraničia), ako pomerne brutálny.

Výdatná oblievačka a šibačka s korbáčmi pripadajúca na Veľkonočný pondelok má rôzne varianty, a to v závislosti od konkrétnej oblasti na Slovensku. Na západoslovenskom a stredoslovenskom regióne sa poväčšinou šibalo dômyselne vyrobenými korbáčmi, na ďalšej väčšej časti stredného Slovenska a vo východných častiach sa pôvodne korbáče vôbec nepoužívali. Čo sa koledovania počas Veľkého pondelka týka, chodilo sa po domoch a mladé dievčence boli či už hádzané do studených potokov, alebo vyšibané pomerne hrubými korbáčmi. Niekedy sa to veru pre dievčatá nezaobišlo bez zdravotných následkov. Domáci si oblievačov dobre pohostili šunkou, vajíčkami, klobáskami, syrovými roládami, nechýbalo ani víno a pálenka. No a samozrejme, že dostali šuhaji od dievok aj veľkonočné kraslice.

Keď Veľkonočný týždeň skončil, slávenie Veľkej noci pokračovalo vo veľkonočnom období ešte 50 dní po Nedeli Zmŕtvychvstania až do nedele Ducha svätého, na Svätodušné sviatky, ktoré sa viažu k letnému slnovratu.