Kto bol sv. Valentín a aká legenda stojí za sviatkom patróna všetkých zaľúbených?

Zamýšľali ste sa už nad hlbšou podstatou romantického sviatku sv. Valentína a pôvodom Valentína? Niektorí z vás možno majú dojem, že ide o dovlečený sviatok z Ameriky, kde ho oslavujú asi najpompéznejšie. No nie je to tak. Pôvod sviatku sv. Valentína je spojený s Rímom a predovšetkým legendou o mučeníkovi svätom Valentínovi, ktorý pravdepodobne žil v 3. storočí nášho letopočtu. No predpokladá sa, že korene sviatku zamilovaných siahajú až do predkresťanských čias, keď starí Rimania oslavovali už od antiky šťastie, manželstvo a plodnosť na Luperkáliách a taktiež sa ďalším podobným sviatkom vzdával hold bohyni plodnosti Juno.

V zásade si ale rímskokatolícka cirkev pripomína 14. februára dvoch svätých Valentínov, ktorí dokonca zomreli mučeníckou smrťou na rovnakom mieste, v Ríme. Zomreli medzi rokmi 268 a 280. Ide o kňaza Valentína Rímskeho umučeného na Via Flaminia a biskupa Valentína z Terni [3]. Existuje aj teória [1], že Valentín z Terni bol len akýmsi zdvojením Valentína Rímskeho a reálne neexistoval.

Pôvod Valentína ako sviatku, no predovšetkým samotná postava svätého Valentína je v histórii zahalená mnohými nejasnosťami. Pokúsime sa dostať vás čo najbližšie k podstate sviatku všetkých zamilovaných, a to aj vďaka legende, v ktorej hrá svätý Valentín hlavnú úlohu. Kto bol sv. Valentín?

Kto bol sv. Valentín? Nie je sv. Valentín ako sv. Valentín

Pravdepodobne vás to zaskočí, ale svätých Valentínov bolo v histórii viac. Hovorí sa dokonca až o 30 svätých s týmto menom. Jednotný a všeobsiahly zoznam svätcov a svätých patrónov však neexistuje, nevlastní ho dokonca ani Vatikán [4], takže je v tom trochu (a pokojne si priznajme, že aj viac) zmätok.

Nech už je to tak alebo onak, oboch svätých spája spoločné meno, historické obdobie a podobné ukončenie života. A je tu preto veľký predpoklad, že legenda o svätom Valentínovi a v konečnom dôsledku aj pôvod celého sviatku zamilovaných vychádza z akéhosi mixu životov, resp. príbehov o životoch oboch (a možno aj iných) svätých. Je dôležité podčiarknuť to, že sa nenachádzame v rovine faktov, ale tradovaných príbehov, legiend.

Legenda o svätom Valentínovi – pôvod Valentína ako sviatku všetkých zamilovaných

S oboma vyššie spomínanými svätými Valentínmi sa spájajú legendy, pričom jednu z nich majú spoločnú, resp. pripisuje sa ako Valentínovi Rímskemu, tak aj Valentínovi z Terni. Je to práve tá kľúčová legenda o svätom Valentínovi, na ktorú odkazuje aj samotný sviatok.

Je zrejmé, že legenda o svätom Valentínovi prešla istými transformáciami, a to až do jej zromantizovanej podoby. Výrazný sladký nádych dodali (najmä básnici) samotnému sviatku Valentína v stredovekom Francúzsku a Anglicku.

Toto je len jedna z verzií legendy o svätom Valentínovi, ktorá patrí k najobľúbenejším. Svätý Valentín sa podľa nej stal patrónom zamilovaných vďaka svojej láskavosti, odvahe, obeti, no aj zázrakom, ktoré činil. Dalo by sa povedať, že sa obetoval kvôli samotnej láske. A to preto, lebo napriek zákazu cisára tajne sobášil zaľúbené páry. A presne to ho aj stálo život.

Pár slov na vysvetlenie. Cisár Claudius často viedol vojny a ženatých mužov vnímal ako slabých bojovníkov. Podľa cisára stratili oženením sa svoju bojaschopnosť, odvahu ísť do boja naplno bez strachu. A to bol hlavný dôvod, prečo im zakázal sobáše. Keďže svätý Valentín pravidlo porušil, bol uväznený a neskôr 14. februára 296 aj popravený sťatím.

Legenda hovorí, že pred svojou mučeníckou smrťou napísal Valentín list dcére väzenského dozorcu, do ktorej sa zaľúbil, ba dokonca ju aj zázračne vyliečil, vrátil jej zrak a sluch. Tak vzniklo prvé valentínske prianie – „valentínka“. Na záver listu sa podpísal ako „Tvoj Valentín“.

Svätým Valentínom nahradila cirkev pohanské oslavy

Sviatok sv. Valentína bol oficiálne vyhlásený v roku 496. Pápež Gelasius I. zakázal pohanské oslavy bohyne plodnosti Juno a tzv. Luperkálie, v rámci ktorých Rimania oslavovali vlčicu (lupus = vlk), náhradnú matku zakladateľov mesta, Romula a Rema. K tomu sa okrem iného na oslavách vďaka vyžrebovaným lístočkom utvárali mladé páry.

Na jednej strane teda pápež zakázal pohanskú zábavu, ktorá mala v niektorých momentoch až príliš ďaleko od cnostného života, ako ho prezentujú kresťania, no na strane druhej im dal náhradu – sviatok sv. Valentína. Ten sa slávi v takmer rovnaký čas ako sa konali pôvodné pohanské oslavy.

Zaujímavosti o svätom Valentínovi a legende o sv. Valentínovi

Aj keď úplne presne nevieme, kto bol sv. Valentín ako osoba a v legende sa evidentne zlievajú príbehy minimálne dvoch svätých, stále tu máme akési oporné body, vďaka ktorým ho môžeme medzi svätými identifikovať. Sú to napríklad jeho symboly. Spomeňme si však aj iné zaujímavosti o sv. Valentínovi a jeho legende.

• Hlavnými symbolmi svätého Valentína sú ruže a spevavce. Podľa legendy ružami obdarovával páry, ktoré oddával. A spevavé vtáctvo sa spája s Valentínom a pôvodom jeho patronátu preto, lebo sa verilo, že práve 14. februára sa začínajú páriť vtáky [3].
• Valentín je patrónom zaľúbených, no menej sa o už ňom vie, že je tiež patrónom včelárov, cestujúcich a turistov, mladých ľudí, snúbencov a manželov, ba dokonca epileptikov
• V žiadnej svätovalentínskej legende sa v skutočnosti nespomína zvyk posielať na tento sviatok darčeky, nájdeme tu len náznak pôvodu posielania valentínok [1].
• Relikvie svätého Valentína máme aj na Slovensku, a to konkrétne v Bojniciach a v Novákoch [5]. V roku 1659 doviezli na zámok v Bojniciach relikvie svätého Valentína, ktoré dal do zámockej kaplnky umiestniť nitriansky biskup Tomáš Pálfi. A v Novákoch sa nachádza ako socha, tak aj relikvia, teda kúsok tela svätého Valentína. Kedy bola do mesta privezená, však nie je známe.